Renáta Zmajkovičová

Súčasná doba ako keby nás testovala v našej schopnosti riešiť morálne dilemy, ako keby nás nútila prehodnotiť naše etické a morálne normy i hodnoty. Doba nás núti zamýšľať sa nad tým, kto sme, čo chceme, či platí, že každý môže žiť tam, kde chce, nad tým kto má na čo oprávnený nárok, no i nad tým, čo je nezištná pomoc a láskavosť. Doba nás núti premýšľať, kto je naša rodina, kto sú priatelia, kto sú naši známi a kto tí ostatní. Tiež nás núti zladiť túto hierarchiu s časovou dotáciou. Najviac času trávim s ľuďmi, ktorých mám rada a ktorí majú radi mňa. Kto sú tí ľudia? Je to moja rodina?

Ak nám bude toto jasné, získame tak potrebný pokoj a nebudeme mať vnútorný rozpor napríklad pri téme utečenci, migranti. Vrátime sa k tomu, čo je pre nás správne a čo sa časom potvrdilo. Vrátime sa k známemu a pozabudnutému: “Hosť do domu, Boh do domu.”, “Náš dom, náš chrám.” Každý je vítaný ako hosť, ako priateľ i ako človek v núdzi. Každý sa sám rozhoduje, koho si v dome nechá. Hosťovi ponúkneme to, čo mu ponúknuť môžeme, on neurčuje pravidlá v našom dome.

Dnešný svet je nastavený tak, že krajiny môžu pomáhať iným krajinám a ľuďom v nich nastaviť si demokratické systémy pre lepšie fungovanie ich štátov, a aby si vo svojich krajinách viac chránili slobodu, náboženstvo i zvyky. Demokracia a sloboda je veľmi krehká, má však i svoje limity – práva jedného nemôžu ohroziť práva druhého.

Nesmieme dovoliť, aby sme sa chytili do pasce zdeformovanej predstavy o humanizme, o pomoci, o núdzi. Je na nás, aby sme sa nedali manipulovať predstavami iných o našom živote, o našich povinnostiach k sebe a k iným.

My sami máme čo spravovať, my sami sa máme o koho starať a máme komu pomáhať. Ak máme silu a prostriedky nad tento rámec pomáhajme, ale neohrozujúc seba. Stále platí – musím mať, aby som mohol dať. Je jedno, či je to kus chleba, alebo sila a energia.

Čo budeme platní sebe alebo spoločenstvu, ak sa úplne vyčerpáme len preto, že sme bezbreho pomáhali iným a napĺňali ich predstavu o ich živote? Predstavy iných o ich vlastnom šťastí nenaplní nik iný ako oni sami. Nepodarí sa to ani nám, nech by sme akokoľvek chceli.