Renáta Zmajkovičová

Keď poslancovi Národnej rady prejde v pléne návrh, znamená to, že práca, ktorú vynaložil, mala zmysel. Presne takýto pocit som mala po hlasovaní o novele školského zákona, v ktorej som navrhla obmedzenie predaja nevhodných potravín v školských automatoch a bufetoch. Nedokážem sa už totiž pozerať na to, ako naša spoločnosť doslova učí deti a mládež žiť nezdravo. Na úplné „vyliečenie“ bude potrebný dlhší čas, ale treba urobiť nevyhnutné kroky, aby sme sa k tomuto stavu dopracovali.

S nevôľou a nepochopením som preto sledovala, ako sa k posunutiu novely školského zákona do druhého čítania postavili slovenské médiá. Najviac ma šokoval titulok v jednom slovenskom bulvárnom denníku: „Zo zákazu predaja sladkostí si školáci ťažkú hlavu nerobia. Ak nebudú v bufetoch, donesieme si ich!“ Ten, kto dokáže napísať takýto nezmysel, si síce nezaslúži pozornosť, ale nedá mi na to nereagovať. Mojím cieľom nebolo zastaviť výrobu sladkostí či sladkých nápojov, aby zrazu zmizli z tohto sveta. Ide o návrh novely ŠKOLSKÉHO zákona a práve preto slovo „škola“ zohráva v tomto kontexte nezastupiteľnú úlohu. Sama seba sa pýtam, prečo by deti mali v školách konzumovať nekontrolované množstvo sladkostí alebo presolených pochutín namiesto zdravého jedla? Práve školy a školské zariadenia sú tie, kde deti a mládež trávia najviac času. Tak im dajme príležitosť a šancu, aby v ich stravovacích zariadeniach našli ovocie, zeleninu, zdravé nápoje, ovocné šťavy a mnoho ďalších alternatív zdravého stravovania. A nielen sladkosti, kolové nápoje, presladené pečivo a podobne. Kam chceme dospieť? Veď už teraz je každé tretie dieťa v Európskej únii obézne.

Keď som si prečítala inkriminovaný článok, potešili ma vyjadrenia rodičov a starých rodičov, že s týmto návrhom súhlasia. Som poslankyňa Národnej rady a nemôžem rodičom rozkázať, aby svojim deťom nekupovali sladkosti a nezdravé potraviny, ale môžem robiť osvetu a snažiť sa obmedziť ich predaj tam, kde má štát dosah a kompetencie. A presne to som urobila. Verím, že aj takýmito „malými veľkými“ krokmi dokážeme ozdraviť našu spoločnosť.

Musím sa priznať, že pri listovaní denníka, v ktorom článok vyšiel, som krútila hlavou. Nedokážem pochopiť, ako sú na jednej stránke novín schopní napísať, že školáci si zo zákazu predaja sladkostí nič nerobia, a vzápätí na ďalších stránkach uverejnia články: „Ako predísť infarktu či mŕtvici“, „Za preventívnu prehliadku dovolenka“, „Svoje zdravie si hýčkajte“ – vlastne celá 10-stranová príloha je o zdraví a prevencii. Mrzí ma, že médiá pristupujú k takýmto dôležitým témam povrchne. Podľa mňa si dobre uvedomujú, že sú pre deti a mládež doslova modlou a veľkým vzorom. Miera dôvery v médiách je zo strany mladých ľudí obrovská, niekedy až alarmujúca. Médiá určujú, aký bude trend vo vývoji našej spoločnosti a ovplyvňujú aj vývoj detí a mládeže. Nechce sa mi napísať BOHUŽIAĽ. Ale, bohužiaľ, je to tak. Nechcem hádzať všetky médiá do jedného vreca, ale väčšina z nich (česť výnimkám) hazarduje s celospoločenskou požiadavkou na zmenu v tejto oblasti a doslova ju bojkotuje. Je to pre to, aby mali vysokú čítanosť či sledovanosť, alebo si iba neuvedomujú, aké negatívne dôsledky to prináša? Milé médiá, návrhu novely školského zákona o obmedzení predaja nevhodných potravín v školských bufetoch a automatoch tlieskali aj opoziční poslanci. To nebýva zvykom. A už vôbec nehovorím o mojej komunikácii s občanmi. Široká verejnosť si praje, aby nastal posun a deti nemali v priečinkoch školských lavíc PET fľaše so sladenými nápojmi, keksíky a čokolády.

Naša spoločnosť doteraz nebola zvyknutá bojovať proti neduhom rýchleho stravovania a nezdravému životnému štýlu. Už však nastal čas. Krik, že Slovensko má iné (vraj dôležitejšie) problémy, je iba zakrývanie alarmujúceho stavu. Ja sa však pýtam, čo je dôležitejšie ako naše zdravie a zdravie našich detí?

Môžem s plným vedomím sľúbiť, že tento návrh zákona je len prvý krok za snahou ozdraviť našu spoločnosť. Prídu aj ďalšie a napriek podkopávaniu zo strany niektorých médií sa na ne teším.