Renáta Zmajkovičová

70. výročie Slovenského národného povstania

Nie je v našich dejinách príliš veľa udalostí, na ktoré môžeme byť právom tak hrdí, ako je tomu pri výroční Slovenského národného povstania. Už 70 rokov si pripomíname zápas, v ktorom síce Dávid neporazil Goliáša, ale svojim hrdinským bojom dokázal, že národ pod Tatrami vie v pravej chvíli pozdvihnúť aj zbrane a bojovať za svoju existenciu. Nebola to žiadna kalkulácia, pretože pomer síl bol jasne v neprospech povstalcov, ale skutočne boj, v ktorom išlo každému doslova o život. A túto najvyššiu obetu aj tisíce z vtedajších Slovákov a príslušníkov mnohých národov a národností za našu slobodu aj hrdinsky položili.

Už 70 rokov si teda pripomíname aj to, že v kritických situáciách sa predsa podarilo predstaviteľom vtedajších rôznych politických prúdov a názorov nájsť spoločný cieľ, ktorým bolo prispieť k pádu fašizmu v Európe a na Slovensku. Opäť sa na scénu akoby vrátil klasický motív Svätoplukových prútov, okolo ktorých sa zjednotili demokrati, agrárnici, sociálna demokracia i komunisti.

Mnohí, najmä mladí občania, sa pýtajú, prečo si treba pripomínať udalosti okolo vzniku Slovenského národného povstania aj po 70 rokoch ? Odpovedí sa natíska mnoho, ale mne sa zdá veľmi dôležité pri tejto príležitosti zdôrazniť, že je to priestor na vyjadrenie znepokojenia nad rôznymi prejavmi neznášanlivosti, rasizmu a prejavom rôznych fóbií. Ak by sme ich nechali bez povšimnutia, opäť by mohlo reálne hroziť, že sa aj naša krásna krajina môže stať územím, na ktorom sa budú riešiť konflikty násilným spôsobom. Nezabúdajme, že na území nášho východného suseda prebieha v podstate občianska vojna. Nezabúdajme, že neďaleko od nás, na území bývalej Juhoslávie, ešte pred 15 rokmi bola nemilosrdná bratovražedná vojna.

Toto sú iste veci, o ktorých všetci dúfame, že sa nám vyhnú a že nebudeme musieť riešiť takého situácie. Práve preto musíme my tu a teraz pred poslednými žijúcimi svedkami nášho zápasu o slobodu a demokraciu spred 70 rokov sľúbiť nielen im, ale najmä sebe a našim potomkom, že spravíme všetko preto, aby sme boli dostatočne vnímaví pre potreby iných a dostatočne sa vedeli brániť voči všetkým prejavom neznášanlivosti , ktoré nás sprevádzajú v 21. storočí.

Ukážme aj my dnes našimi postojmi, že si ctíme a vážime odkaz Slovenského národného povstania a že nechal v nás dostatočne hlbokú stopu. Dokážme svojimi každodennými postojmi, že tie tisíce padlých mužov, žien a detí za našu slobodu neboli vynaložené zbytočne.

Česť ich pamiatke !