Zajtra sa rozlúčime, veriaci i neveriaci – s kardinálom Jánom Chryzostom Korcom v Katedrálnej Bazilike svätého Emeráma v Nitre. Kardinál Korec zomrel v sobotu 24.októbra, v 92. roku života, v 77. roku rehoľného života, v 66. roku kňazstva, v 65. roku biskupskej služby, zaopatrený sviatosťami chorých. Bol prvým predstaviteľom slovenskej cirkevnej provincie.
Koľko ľudských príbehov si vypočul, koľko ľudského trápenia spoluzdieľal, koľko rozhrešení a slov povzbudenia. Kde bral všetku tú silu? Kde bral energiu zvládať svoj vlastný život, ktorý žil a ktorý nebol ľahký? Myslím si, že práve to, že si prežil mnoho nepochopenia, odmietania, ponižovania, spochybňovania jeho úmyslov a postojov – tak práve to nažité a precítené mu dodávalo potrebnú silu vnímať a mať pochopenie pre osudy a životy druhých. No najvzácnejšou cnosťou bola sloboda jeho viery. Viera, ktorú nikdy nestrácal.
Bol múdry, vyrovnaný, s jasnými názormi a postojmi, ktoré boli podložené širokým poznaním a neuveriteľnými vedomosťami a vzdelaním. Meno Chryzostom (Zlatoústy po grécky Chrysostomos) si pridal k vlastnému menu podľa Svätého Jána Zlatoústeho (Ιωάννης ο Χρυσόστομος, Ioannes Chrysostomos) , ktorý bol byzantský cirkevný otec, kazateľ, konštantínopolskýpatriarcha, prvý biskup Východorímskej ríše. A kardinál Korec bol Chryzostomos – jeho slová boli láskavé, povzbudzujúce. Upozorňovali, ak niečo nebolo tak, akoby malo byť. Boli to slová múdreho muža vnímajúceho život v jeho prirodzenosť, plynutí podľa Božieho plánu.
Jeho múdry nadhľad je možné vidieť v jeho knihách s náboženskou tematikou a v každom jeho vyjadrení. Ako spisovateľ sa venoval aj témam života v spoločnosti, sociálnym rozdielom. Kritizoval spoločenskú nespravodlivosť a bol presvedčený o tom, že pokoj na Slovensku možno dosiahnuť „predovšetkým presadzovaním spravodlivosti pre všetkých“. Zaujímal ho život, ľudia v ňom. Zaujímal sa o dianie v rámci európskeho spoločenstva, o ktorom si myslel – ba bol presvedčený a vyžadoval brať na zreteľ – že spoločná Európa má byť postavená na kresťanských koreňoch, ku ktorým sa majú hlásiť aj jej inštitúcie.
Pekne a múdro hovoril o slobode, ktorá by nás všetkých mala pretvárať na zrelých, zodpovedných a kultúrnych ľudí. Avšak slobodou, ak ňou šliapeme po pravde života ľahko môžeme znetvoriť seba i život okolo seba. Mal rád ľudí a veril, že sloboda je osobitný dar človeka. Dobre to vedel, prežil si svoje trápenia. Avšak neúnavne zdôrazňoval, čo sloboda znamená. Ako treba pevne stáť, chrániť si slobodu viery, stáť za svojím presvedčením a to všetko v mene človeka, v mene dobra a lásky.
Kardinál Ján Chryzostom Korec bol vždy pripravený vzdať sa všetkého – okrem viery. Bol pre nás príkladom, ktorým aj zostane. Navždy. Ďakujeme.
Requiescat in pace.