Nezvládnuté nároky na človeka, nereálne očakávania, nespravodlivosť, nespokojnosť, frustrácia, agresia, násilie, zneužívanie, využívanie slabostí druhých, vyvyšovanie sa človeka nad iným človekom, strata viery v seba i elementárna strata dôvery v svet – to zažil každý v tej, či onej podobe. Pre každého je však rozhodujúca miera takejto skúsenosti.
Nie všetko, čo nás nezabije, nás posilní. Sme komplikovanejší, než aby sme sa „vpratali“ do takejto schémy, každý sme iní.
Prehliadanie drobných, zdanlivo „neškodných a bežných“ prejavov neúcty, netaktnosti, povýšeneckého správania voči ženám je nebezpečné. Ani drobné prehrešky voči ženám by spoločnosť nemala akceptovať, my všetci by sme sa nemali nečinne prizerať. V tých drobnostiach sú ukryté tendencie pre použitie sily, väčšej sily, väčšej agresie .
Prehliadanie drobností podporuje atmosféru nadradenosti silnejšieho nad slabším, nech ním je žena alebo dieťa. Tá atmosféra v spoločnosti, ako v začarovanom kruhu, posmeľuje agresívnych, majetníckych, citovo plochých ľudí k brutálnymi činom, kompenzujúc si ich vlastné slabosti a neschopnosť vážiť si seba samého.
23. september bol v roku 1999 vyhlásený za Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi! Ako je možné, že v roku 1999 treba vyhlásiť takýto Medzinárodný deň?
Všetko to násilie, od drobných netaktností, až po sexuálne zneužívanie, či obchodovanie so slabšími má korene v nerovnom postavení žien a mužov.
(zdroj: http://www.feminist.com/resources/hudsonexcerpt.html)
Rovnosť však nemožno vnímať ako rovná sa. Muž nerovná sa žena. Žena nerovná sa muž. Rovnosť znamená akceptovanie inakosti. Ktoré krídlo vtáka je dôležitejšie? Kto z rodu človeka je dôležitejší: muž alebo žene? Vták bez krídla nevzlietne. S mužmi a ženami je to podobne. Nebudú rásť jeden bez druhého.
Jedine tí muži, ktorí vidia ženy ako rovnocenné a hodnotné partnerky, majú skutočnú šancu vyhrať svoju slobodu a vychutnať si pokoj.
V knihe Sex & World Peace, jej autori Valerie M. Hudson, Bonnie Ballif-Spanvill, Mary Caprioli, a Chad F. Emmett, poskytujú výskumné zistenia o medzištátnych konfliktoch. Tieto napríklad ukázali, že mierové dohody, ktoré boli dosiahnuté vyjednávaním bez zastúpenia žien, sa porušovali a znehodnotili častejšie, než tomu bolo v prípade, ak sa dialógu o mierových návrhoch zúčastnili ženy hneď od začiatku.
Čím väčšie sú sociálne, politické a ekonomické rozdiely medzi mužmi a ženami v rámci jedného štátu, čím väčší je rozdiel v zaobchádzaní s mužmi a ženami v spoločnosti, tým väčšia je pravdepodobnosť, že sila a násilie budú použité na riešenie sporov v rámci tohto štátu, a tým vyššia je pravdepodobnosť, že štát by sa zapojil do medzinárodných konfliktov.
(zdroj:http://www.ethicsandinternationalaffairs.org/2013/sex-world-peace-by-valerie-m-hudson-bonnie-ballif-spanvill-mary-caprioli-and-chad-f-emmett/).
Najspoľahlivejšími ukazovateľmi toho, či bude v krajine mier a stabilita nie sú podľa výskumov* ekonomické ukazovatele blahobytu, či merateľná úroveň demokracie, etno-religiózna identita, ale to, ako sa tá-ktorá krajina správa voči ženám.
Demokratické štáty, ktoré majú vyššiu mieru násilia voči ženám, sú podľa tohto výskumu rovnako nebezpečné a nestabilné ako nedemokratické režimy.
Úcta k ženám a starostlivosť o deti je jednou z úloh mužov. Starostlivosť o deti a svojho muža je jednou z úloh žien. Starostlivosť jedného o druhého v rodine je našou cnosťou a prejavom lásky. Ak sa nám podarí nájsť v sebe pokoj a harmóniu, nebude na svete miesto pre násilie.
(*podrobnejšie, zdroj :
Valerie M. Hudson, Bonnie Ballif-Spanvill, Mary Caprioli, a Chad F. Emmett : Sex & World Peace, New York: Columbia University Press, 2012
https://www.wilsoncenter.org/sites/default/files/Hudson%20Presentation.pdf
http://foreignpolicy.com/2012/04/24/what-sex-means-for-world-peace/,
http://www.ethicsandinternationalaffairs.org/2013/sex-world-peace-by-valerie-m-hudson-bonnie-ballif-spanvill-mary-caprioli-and-chad-f-emmett/).