Poslanci Národnej rady SR 31. októbra 2001 schválili návrh zákona, ktorý určil nový pamätný deň SR. Stal sa ním 9. september – Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Právnu normu predložil vtedy nezávislý poslanec Robert Fico v presvedčení, že si treba stále pripomínať obete holokaustu, ako aj zápas proti všetkým prejavom rasizmu, neznášanlivosti, xenofóbie a akejkoľvek formy útlaku a diskriminácie.
Poslanci zároveň vyhlásili, že budú veľmi opatrne a uvážlivo narábať s témou národnostných vzťahov a nebudú z účelového otvárania tejto témy vytĺkať politický kapitál. „Budeme naďalej politicky prispievať k udržiavaniu korektného občianskeho spolunažívania na území SR,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Je to už 74 rokov, čo vtedajšia vláda slovenského štátu vydala(9. septembra 1941) Nariadenie o právnom postavení židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.
O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva židov.
Je to už 74 rokov od doby, kedy rasovo prenasledovaní ľudia na Slovensku založili tzv. Jánošíkové družiny, ktoré môžeme považovať za predvoj partizánskych skupín. Tie neskôr zohrali významnú úlohu v boji proti fašizmu.
Koľko stratených životných príbehov, koľko bolesti, trápenia a utrpenia. K čomu to bolo dobré vtedy ? A k čomu je to dobré v súčasnosti? Komu to slúžilo vtedy a v prospech čoho? A k čomu násilie akéhokoľvek druhu, vrátane rasového a v akejkoľvek podobe slúži dnes?
Každý človek prišiel na túto Zem, aby hľadal šťastie. Každý človek má právo na všetky zázraky, ktoré mu prináša každý deň. Každý človek má právo na vyznávanie Boha – toho svojho, nech je ním ktokoľvek či čokoľvek. Sme ľudia, každý človek je originál, každý je iný a predsa sme rovnakí. Každý z nás je človek. Rovnakí v právach i povinnostiach, najmä tých ľudských.
Každá obeť násilia, každá obeť rasového násilia má svoje meno. Nikto nie je číslo. Vytetované na ruke či číslo v štatistike. Nikto nie je číslo. A nikto nie je kvóta.
„Považujeme za potrebné zdôrazniť, že nebudeme tolerovať žiadne prejavy xenofóbie a extrémizmu, či už na území Slovenskej republiky alebo v okolitých krajinách,“ píše sa v schválenom dokumente, ktorým sa dnešný deň stal pamätným dňom Slovenskej republiky.
Aj v 21.storočí si musíme chrániť to najcennejšie MIER. Ak ho chceme uchrániť, musíme ho mať však predovšetkým v sebe. Nedovoľme, aby sa história opakovala !
Česť pamiatke každému človeku, ktorý sa stal obeťou násilia.